Snívaj, lietaj, dúfaj...

Snívala som odjakživa, dokázala som si predstaviť situáciu, krajinu, primyslela som si zaujímavé postavy. Snívala som o tom, kde budem o päť, o desať rokov. Chvíľu som si tam so svojimi myšlienkami pobudla lietala a dúfala.

Intenzívne som sa povzbudzovala sama seba: „Snívaj, dúfaj, lietaj!“ Krásny pocit. Ibaže človek mieni a život mení. Skončila som strednú školu, splnil sa mi jeden sen. Ihneď po maturite som nastúpila ako zdravotná sestra na interné oddelenie. V tom roku bol nedostatok sestričiek, nevadilo mi, že som sa musela vzdať posledných prázdnin. Viac som bola sklamaná z toho, že som z vážnych rodinných dôvodom nemohla pokračovať v štúdiu na vysokej škole, hoci som bola na štúdium prijatá. Nemohla som sama rozhodnúť o svojom budúcom živote.

Prvého septembra som bola po nočnej zmene, ja na ceste domov a vedľa mňa deti, študenti, ktorí nastupovali prvý deň do školy. Veselo si vykračovali, džavotali a mne tiekli po tvári horúce slzy, môj sen sa rozplynul. Nebola som študentkou, bola som zamestnankyňou nemocnice, ibaže svojho sna som sa nehodlala vzdať.

Prešiel rok, stretla som muža, s ktorým som si rozumela, a ktorý ma v mojom sne podporoval. Ibaže opäť človek mieni život mení. Krátko po uzavretí manželstva som otehotnela. Rodina bola pre mňa dôležitá, dostala prednosť pred plnením sna. Boli však iné sny, ktoré sa mi darilo naplniť, napriek tomu ma nahlodávala túžba pokračovať v štúdiu na vysokej škole.

Hovorí sa, že človek by mal byť vždy pripravený a ja som chcela byť pripravená. Na Slovensku bolo v tom čase vysokoškolské štúdium iba pre učiteľky zdravotníckych škôl, ale ja som mala záujem o manažment ošetrovateľstva. Už som v pozícii manažérky bola. Prišiel deň „D“ a ja som bola doporučená MZ SR na štúdium – Praha, Univerzita Karlovu, FF, kde Slovensko dostalo možnosť naplniť niekoľko miest. Bola som nesmierne šťastná, že som bola jednou z piatich sestier zo Slovenska. A tak sa začal plniť môj veľký sen. Účinne mi pomáhal a podporoval ma manžel.

Možno si položíte otázku, či ide o „letné snívanie“. Myslím, že áno, hoci to bol sen z minulého storočia. Vtedy bol s letom spojený môj nástup do prvého zamestnania, kedy som bojovala medzi splnením sna a reálnym životom. Nakoniec s letom bola spojená aj moja promócia a následne letná dovolenka v Španielsku, ktorú som dostala za odmenu. Cesta k splneniu môjho sna nebola jednoduchá, navyše každý semester som niekoľko krát precestovala tam a späť 527 km, čo bola vzdialenosť medzi mojim bydliskom a VŠ. Verte, cestovala som rada, na to obdobie mám iba tie najkrajšie spomienky.

Sny sa plnia, nenechajme nič na náhodu a nezabudnime sa za každý splnený sen poďakovať. Ak sa sen neplní? Spomeňme si na myšlienku:

„Neplač, keď sa tvoje sny rozbijú na črepy. Veď črepy sú šťastie.“ John Lennon