Bájky, ktoré nesú v sebe posolstvo: Myš poľná a myš domáca

Milí čitatelia, už je to po štvrtý raz, čo sa pripomínam Ezopovými bájkami. Prečo nie? Bájky sú krásnym epickým žánrom. Zvieratá, rastliny a dokonca aj neživé predmety hovoria a správajú sa ako my ľudia. Každá bájka už celé veky nesie v sebe posolstvo a poučenie pre ľudstvo.

Z dostupnej literatúry sa dozvedáme, že prvé bájky ústne prednášal Ezop v 6. storočí pred Kristom. Uchovať ich snáď mohli jeho žiaci, nasledovníci. Z iného zdroja sa dozvedáme, že Ezopove bájky, ktoré sa uchovali ústne zozbieral v 3. storočí pred Kristom Demetrios Falérsky - grécky filozof, rečník, kritik, gramatik a politik.

Pôvodne vraj boli bájky určené dospelým. V 19. a 20. storočí sa začali viac prihovárať prostredníctvom detskej literatúry najmladšej generácii - deťom. Nech to bolo akokoľvek sme vďační, že sa uchovali. Nakoniec, každý môže raz za čas potešiť „svoje vnútorné, či večné dieťa“, ktoré si nesieme v sebe. Ibaže, to by už bola iná téma. Opäť sa vrátim sa k myškám.

Myš poľná a myš domáca

Čo sa stalo?

Poľná myš pozvala na návštevu myš domácu. Myš poľná veľmi skromná, zožerie takmer všetko, čo nájde, pravda, ak sa to zjesť dá. Ako dobrá hostiteľka ponúkla svojej priateľke poľné plody, ovocie, zeleninu a semienka rôznych obilných zŕn. Myš domáca bola napriek tomu presvedčená, že jej priateľka žije vo veľkej biede. Pozvala ju, aby prišla na návštevu k nej. Mala sa čím pochváliť.

Myš domáca zaviedla priateľku do komory, ktorá patrila bohatému gazdovi a ponúkla jej najvyberanejšie jedla: mäso od výmyslu sveta, ryby, syry…Najprv sa poľnej myši javil takýto život ako úžasný. Nikdy nevidela pokope toľké dobroty. Práve keď sa hostili a boli v najlepšom vstúpil do komory gazda. Myši sa zľakli, rozutekali a ukryli sa vo veľmi úzkej diere. Po chvíli opatrne vyšli z úkrytu, ibaže dvere sa opäť otvorili. Zas sa museli schovať. Poľná myš to nevydržala a svojej priateľke sa takto prihovorila: „Máš tu veľa dobrého jedla, ale načo ti je, keď sa nemôžeš spokojne najesť.“

Pokojne sa vybrala na svoje pole a ubezpečovala sama seba. „Sem patrím, pomykala fúzmi, švihla chvostom, ja to predsa tu mám rada! Potravu si môžem vychutnať bez strachu a na slobode.“

Čo z toho vyplýva?

Nie všetko je zlato čo sa blyští. Zdanie niekedy klame. Možno ste si práve teraz spomenuli na podobnú príhodu, ktorá sa javila na prvý pohľad, ako cenná, výhodná, ale nie vždy splnila naše očakávanie. Často hľadáme skutočné hodnoty na nesprávnom mieste. Nevážime to, čo máme doma. Presviedča nás o tom aj latinské porekadlo: „Všade dobre, doma najlepšie, ktoré môžeme aplikovať na rôzne aspekty nášho života.

Ďakujem za váš čas, za váš názor, či životnú skúsenosť.

Zdroj: Ezopove bájky, ktoré zo starogréckeho originálu preložila Etela Šimovičová.